Monday, 6 January 2014

Pizzeria Nuova (Praha)

"Vera pizza Napoletana" - to bol nápis ktorí sme zočili na Silvestrovskú noc pri našom náhodnom potulovaní sa centrom Prahy s jasným cieľom niečo zjesť. Vkročili sme dnu a rozhliadli sa, no podnik nezodpovedal naším požiadavkam na rýchle občerstvenie do ruky, a tak sme pokračovali naše potulovanie, až kým sme nenašli takú tú typickú bagetku, kúsok od Václavaku... Ja som si však pre pizzeriu Nuova spravil súkromný "mental note" a o rok (ehm, teda na nový rok) sme sa sem vrátili v plnej sile, a keďže boli v ten deň všetky potraviny zatvorené, tak aj riadne hladní, skoro ako takí vyhladovaní filozofovia.

Tinke som v rýchlosti objasnil základné pravidlá a obyčaje pri pizza huntovaní, a aj keď na mňa spočiatku pobavene pozerala, neskôr sa myslím celkom úspešne vžila do role pizza huntera. Akoby aj nie - v menu sa to len tak hemžilo pojmami ako "San Marzano" (jedny z najlepších paradajok pre Talianskú kuchyňu), "Grana Padano" (parmezán), "Mozzarella di Bufala" (moja obľúbená) alebo "Ventricina" (pikatná saláma, samozrejme z Talianska). Nie všetky tieto ingrediencie nám však boli úplne známe a tak sme si nechali pár vecí vysvetliť čašníčkou. Tá navyše potvrdila, že ide o skutočnú neapolskú pizzu pečenú sotva 90 sekúnd v peci na drevo podľa princípov AVPN . V opačnom prípade by si pizzeria nemohla nárokovať na už spomenutý nápis nad vchodom, ani na logo AVPN na ich domovskej stránke. Takže Vera pizza Napoletana, takú som ešte nemal...

A ani Tinka, tej som poradil Margheritu bufala s mozzarellou, na ktorú mám dobré spomienky ešte od čias úplne prvého pizza huntu v Nitre. Ja som v snahe skúsiť čosi nové zvolil pizzu alla Chef, ocenenú dokonca hviezdou Ambiente (neviem však nakoľko významnú rolu to hrá, keďže Ambiente je podľa všetkého materskou spoločnosťou Nuovy), ktorá disponovala spomenutou salámou Ventricina a tiež paprikou, ktorú ináč na pizzi moc nemusím.

My, pizze a limonáda. Parmezánu si mohol každy posypať koľko chcel



Na pizze sme čakali okolo 10 minút - predsalen, podnik je celkom veľký, mali takmer úplne plno a nerobí sa tu len pizza ale aj iné, väčšinou talianské, dobroty. Tomu až tak veľmi nezodpovedal interiér (aj keď celkom trefný bol plagát s Hamšíkom, ktorý momentálne hrá za Neapol) a atmosféra, ktorá mi pripomínala skôr klasickú (hoci kvalitnú) reštauráciu než čosi pravé talianske. Na druhej strane, "vera" mala byť len pizza, výzdoba predsa môže byť ne-vera.. :)

Margherita bufala


Keď k nám konečne docupitali dva mierne neforemné korpusy s mierne vriacim stredom, prvé čo som si všimol boli krásne "puffy" kôrky - chrumkavé, no nie natoľko, že by sa lámali na dotyk. Skrátka presne to, čo sa v Reinhartovej knižke opisuje na niekoľkých miestach. Nie málo ľudí si myslí, že pravá Talianská pizza je s tenkým okrajom, no opak je pravdou. Keďže kôrka je niekoľko krát hrubšia ako samotný stred, tvorí tak akýsi bazén v ktorom sa kúpu ostatné suroviny. S trochou predstavivosti vidím oceán lávy (omáčka), a v ňom roztápajúce sa ľadovce (mozarella) medzi ktorými sa plavia loďky najrôznejšich typov (olivy, bazalka, paprika...). Krása...

Pizza alla chef


Nakrájať túto pizzu nie je jednoduché (prečo nebola nakrájaná sme sa zabudli spýtať, no odpoveď som vygooglil - "as that would cause the very soupy toppings to seep underneath and turn the whole thing soggy"), no zároveň to je zaujímavou súčasťou celého rituálu a aspoň medzičasom trochu vychladla. Samotná chuť bola vynikajúca - rozvláčnené ingrediencie v kombinácii s jemným (možno miestami trochu prihoretým) cestom sú zrejme pravým dôvodom prečo vôbec existuje asociácia so striktnými pravidlami na prípravu takejto pizze. Ľudia po celom svete tak majú záruku, že Vera pizza Napoletana je všade viac-menej to isté.

Mne osobne pizza veľmi veľmi chutila, no nemôžem si pomôcť - tá v Berlíne, či v Primo Amore mala predsa len niečo viac do seba, aj keď rozhodne to neboli pravé neapolské pizze. Je to možno trochu ako s gitarami - Gibson Les Paul je klasika vysokej kvality no aj masovej výroby a preto kde-komu viac vyhovuje čosi menej známe, možno robené ručne, s láskou... (tú analógiu s Gibsonom prosím berte s rezervou - Les Paul zvuk je pre mňa tip-top :)).

Napriek tomu sa však nemám na čo sťažovať, navyše v ten deň by som bol spokojný aj keby nám priniesli mrazenú pizzu. A tú nepriniesli, mali sme zázvorovú limonádu, najedli sa do sýtosti a aj so sprepitným to v centre Prahy bolo zhruba toľko, čo jedna pizza v Hemsedali. Taaak, kto má v Prahe chuť na pravú neapolskú pizzu, nech sa páči. Nebola u mňa na prvom mieste, ale rád si ju dám znovu. Obzvlášť so spolu-hunterkou Tinkou, ktorej ďakujem za úspešný pizza hunt :)

Cesto - 9
Ingrediencie - 10
Omáčka - 8
Atmosféra - 8
Obsluha - 8

No comments:

Post a Comment