V Bratislave sú dve Ristorante da Cono - jedná je v Trnávke a druhá, ktorú sme aj navštívili je na spomínanej Račianskej. To bohužiaľ samo o sebe nič nehovorí, lebo táto ulica je neuveriteľne dlhá (skoro ako načítavanie Windowsu) a keby z ničoho nič na začiatku Rače nezmenila pomenovanie na "Žitnú", dalo by sa po Račianskej ísť zrejme až do Trnavy.
Našťastie Ristorante je ešte v rámci Bratislavy, hneď oproti ŽST Vinohrady a pri hlavnej ceste. To nepôsobí príliš romanticky, no napriek tomu sme si sadli vonku a bolo tam veľmi príjemne. Ja som došiel pár minút pred siedmou a už za chvíľku sa pridali Janka s Táňou. Maťo s Hankou mali mierne technické problémy (hrča na mačke a neplánovaný výlet do Trnávky) a pripojili sa až okolo 8mej po tom, čo asi 30 metrov od nás 15 minút rotovali po hlavnej tam a späť, volajúc "kde je to ristorante??" :-D .
V tom čase sme si už my traja vychutnávali vínko a pizze. Výberu toho prvého sa zhostila odborníčka Táňa, ktorá nám nakoniec prezradila svoj tajný recept na nájdenie tutovky z vínneho lístka, veľkého ináč asi ako 6ty diel Harryho Pottera (snape kills dumbledore!) - treba pozerať na rok. No keďže roky boli viac menej všetky v intervale 2011 - 2012, Táňa sa upriamila aj na iné dôležité kritéria kvalitného vína (nízka cena). Nanešťastie jej voľbu v daný moment nemali, a tak sme zobrali nejaké iné za 11 eur.
Pizza-wise som zvolil špecialitu, o ktorej som doteraz iba čítal a ešte nikde nevidel - pizzu Vesuvio. Tá bola opäť raz najdrahšia v menu (10 eur), avšak okrem samotnej pizzi bol v cene aj akýsi sprievodný rituál, ktorý mal zrejme symbolizovať výbuch sopky - do prostriedku, kde bolo roztečené vajce čašníčka naliala trocha absintu a následne pizzu podpálila. Výsledok som sa snažil zachytiť aspoň na snímke, no keďže ešte bolo priveľa svetla, efekt nebol až taký spektakulárny, no rozhodne bol kontemplatívny!
 |
| Vesuvio. Na snímke horí, ale možno to nevidno (musíte si zatiahnúť rolety v izbe) |
Baby zvolili vegetariánsku pizzu, čo bol nakoniec aj výber Maťa a Hanky, ktorí ju ešte doplnili extra šunkou. Myslím že sme sa zhodli, že pizze majú peknú, netradičnú a chrumkavú kôrku, čo bolo z môjho pohľadu ich najväčšie plus. Čo som naopak neocenil, bola pomerne malá veľkosť (resp. potom vyššia cena) a použité ingrediencie, ktoré by si v reštaurácii čo sa tvári taliansky zaslúžili aj taliansky pôvod (i.e. nejaká lepšia mozzarella, crudo miesto šunky a pod...) .
Čo sa Vesuvia týka, taktiež nebolo úplne ako som si ho predstavoval, ale to je tým, že tak ako som o ňom čítal sa robí asi len v jednej reštaurácii na svete (Antica Pizzeria dell'Arte vo Florencii). V každom prípade však bolo Vesuvio zaujímava pizza - okrem spomínaného rituálu tu bola finta v tom, že všetky ingrediencie (šunka, čili, paradajky) sa ukrývali pod spevnenou hornou vrstvou tvorenou najmä syrom. Teda povrch sa tváril ako tvrdá pevnina no pod ním to "vrelo", podobne ako pri prebúdzajúcej sa sopke. Aspoň to bola podľa mňa idea :)
V sumáre musím povedať, že to bol pekný večer za čo vďačím najmä ostatným účastníkom. Svoj podiel má určite aj samotná reštaurácia, jej kvalitná obsluha a dobrá atmosféra. Avšak čo sa týka pizz, myslím že má reštaurácia na viac.
A ešte jedno off-topic poučenie na záver: Ak niekedy potrebujete poslať prázdnu sms a mobil vám to nedovolí, treba poslať 'l', nie 'k' ;-)
